FAQ

Biodiverzita

Biodiverzita je termín označujúci prírodnú rôznorodosť. Podľa Svetového fondu ochrany prírody ide o bohatstvo života na Zemi – milióny rastlín, živočíchov a mikroorganizmov vrátane génov, ktoré obsahujú, a zložité ekosystémy, ktoré vytvárajú životné prostredie.

Biometán

Ide o vyčistený bioplyn obsahujúci aspoň 95 % metánu. Má porovnateľné vlastnosti ako zemný plyn, ktorý je podľa jeho zdroja minimálne z 80 % tvorený metánom, a tak ide o vhodnú alternatívu. V rámci biopalív, biometán vykazuje aj najnižšie emisie skleníkových plynov a najnižšiu spotrebu energie v celom svojom životnom cykle.

Carbon Border Adjustment Mechanism (CBAM)

Ide o mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM). Tento nástroj Európskej únie si kladie za cieľ do roku 2030 znížiť emisie uhlíka z dovozu do EÚ o 55 % . Súčasne bude zavedená cena uhlíka pre dovážané produkty, ktorá bude zodpovedať cene uhlíka v systéme EU ETS. Mechanizmus sa vzťahuje predovšetkým na segmenty s vysokými emisiami, ako sú výroba cementu, hliníka, hnojív, železa, ocele a elektrina. Systém funguje na princípe sledovania a vykazovania emisií uhlíka z dovážaného tovaru, kedy dovozcovia nakúpia CBAM certifikáty zodpovedajúce emisiám uhlíka z ich dovozu. Zavádzanie CBAM prebehne v 2 fázach:

• prechodná fáza – 1. októbra 2023–31. decembra 2025,
• plné zavedenie – od 1. januára 2026.

Cirkulárna ekonomika

Cieľom cirkulárnej ekonomiky (obehového hospodárstva) je čo najväčšie zefektívnenie využívania (prírodných) zdrojov. Z materiálov, ktoré umožňujú opakované použitie, by nemal vznikať odpad, všetko by malo byť možné recyklovať a znovu používať.

Corporate Sustainability Due Diligence Directive (CSDDD)

Smernica o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov je legislatívnym návrhom Európskej komisie. Veľké spoločnosti s viac ako 500 zamestnancami a s celosvetovým obratom cez 150 miliónov eur v súlade s ňou budú musieť zverejňovať informácie o svojej due diligence. Orgány dohľadu potom získajú právomoc túto smernicu kontrolovať a dodržiavať. Firmy, ktoré sa smernicou podporujúcou udržateľnejšie a zodpovednejšie správanie podnikov nebudú riadiť, budú náležite sankcionované.

CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive)

Ide o pripravovanú smernicu o podávaní správ podnikov o udržateľnosti, ktorá nahradí smernicu NFRD (Non Financial Reporting Directive č. 2014/95/EÚ) s účinnosťou od 1. januára 2024.

V Slovenskej republike CSRD priamo ovplyvní odhadom viac ako 900 firiem. Nepriamo ovplyvnia podniky financované bankami a kótovanými dlhopismi a tiež firmy s obchodnými vzťahmi s firmami priamo podliehajúcimi CSRD (napr. výroba polotovarov), ktoré budú mať povinnosť poskytovať ESG dáta bankám/verejnosti. Od roku 2025 budú podniky priamo podliehajúce CSRD povinné podávať správy o svojich aktivitách smerujúcich k dosiahnutiu 17 cieľov udržateľného rozvoja OECD (SGDs) v správach o udržateľnosti pokrývajúcich aj rok 2024.

Dekarbonizácia

Odstránenie uhľovodíkov (obsiahnutých najmä vo fosílnych palivách) ako zdroja energie a ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi energie (vietor, geotermálne, slnečné a ďalšie).

Dezertifikácia

Ide o proces, pri ktorom dochádza k poklesu biodiverzity, a tým aj nižšej biologickej produktivite v suchých oblastiach, ktoré sa postupne stávajú menej a menej prívetivými pre život až sú takmer neobývateľné. Vinu na tom nesie príroda, ako aj ľudský faktor – zmena klímy, odlesňovanie, nadmerná pastva, chudoba, politická nestabilita, neudržateľné zavlažovacie postupy, prípadne kombinácia spomínaných faktorov.

Dodávateľský reťazec

Jedná sa o prepojený systém procesov medzi všetkými firmami, ktoré stoja medzi základnou surovinou a konečným zákazníkom. Pre potreby ESG sa za dodávateľským reťazcom skrývajú firmy, ktoré sú dodávateľmi spoločnosti, ktorá sa do Synesgy zaregistrovala.

Emisný faktor

Merný ukazovateľ, ktorý určuje, koľko sa uvoľní oxidu uhličitého spálením jednotkového množstva paliva. Emisný faktor je primárne závislý na výhrevnosti paliva bez ohľadu na druh paliva. Hodnoty emisných faktorov pri spaľovacích zdrojoch sú podľa druhu paliva a druhu ohniska uvedené vo vyhláške č. 338/2009 Z. z.. Viac k hodnotám jednotlivých emisných faktorov nájdete napr. tu.

Hnedé uhlie má takmer dvojnásobný emisný faktor v porovnaní so zemným plynom. Pri jeho spaľovaní sa zjednodušene uvoľní dvojnásobné množstvo emisií, primárne skleníkových plynov.

Emissions Trading System (ETS)

Systém Európskej únie rieši efektívne a ekonomicky výhodné znižovanie emisií skleníkových plynov v energetike, letectve a priemysle, kedy je pre každú tonu emisií nutné mať jednu emisnú kvótu. Časť kvót bude pridelená zadarmo, ostatné budú podniky musieť dražiť v aukciách alebo s nimi voľne obchodovať. Celý tento systém firmy motivuje znižovať emisie, pretože čím menej skleníkových plynov generujú, tým menej kvót budú potrebujú. EÚ by vďaka ETS mala do roku 2030 znížiť emisie o 43 %.

Energetická efektivita budovy

Tento pojem značí, koľko energie daná nehnuteľnosť využíva na vykurovanie, chladenie, osvetlenie a ďalšiu prevádzku potrebnú pre komfortný pobyt jej užívateľov. Energetickú efektivitu budov ovplyvňuje predovšetkým kvalita tepelnej izolácie, okien a dverí, osvetlenia aj vykurovacích a chladiacich systémov. Prispieť k nej môžu aj samotní užívatelia objektu, a to správnym vetraním, nastavením termostatov a zodpovedným nakladaním s energiami. Čím je energetická efektivita budovy vyššia, tým sú prevádzkové náklady na energie a emisie skleníkových plynov nižšie.

ESG

Pod skratkou ESG sa skrývajú tri slová – Environment, Social a Governance. Do slovenčiny nie je možné použiť jednoslovné výrazy, takže používame nasledujúci popis.

• E = životné prostredie
• S = sociálne témy
• G = riadenie spoločnosti

European Sustainability Reporting Standards (ESRS)

European Sustainability Reporting Standards, slovensky európske štandardy pre vykazovanie udržateľnosti, v skratke ESRS sú zjednodušene štandardy pre výkazníctvo udržateľnosti. Štandardy ESRS sú súčasťou európskej smernice Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD).

CSRD hovorí, ktoré firmy budú povinné vydávať správy o udržateľnosti. Čo bude obsahom takýchto reportov už je obsahom ESRS štandardov – stanovujú pevné pravidlá, čo má report obsahovať a ako sa majú jednotlivé ukazovatele počítať.

Zameriavajú sa na všetky tri aspekty ESG, teda ako si firmy počínajú v oblasti životného prostredia, ako sa stavajú k sociálnym otázkam a riadeniu celej spoločnosti. Tieto správy budú prechádzať kontrolou v rámci auditu.

Európska taxonómia

Ide o klasifikáciu ekonomických činností, ktorú vytvorila Európska komisia. Ekonomické činnosti rozdeľuje podľa toho, či ich možno považovať za udržateľné alebo nie. Na zjednodušenie bolo postavených šesť kľúčových cieľov, ktoré sa týkajú klímy, podľa ktorých sú všetky podniky hodnotené. Tými šesť cieľmi sú:

• zmiernenie klimatickej zmeny,
• prispôsobovanie sa zmene klímy,
• udržateľné využívanie vodných zdrojov,
• prechod na cirkulárnu ekonomiku,
• kontrola a prevencia znečistenia,
• ochrana zdravého ekosystému.

Fosílne palivá

Ide o nerastné suroviny, ktoré vznikli pred mnohými rokmi premenou pravekých organizmov (rastlín a živočíchov). Medzi tieto palivá patrí ropa, uhlie, zemný plyn. Množstvo fosílnych palív je na svete limitované. Pri ich spaľovaní vznikajú okrem iného skleníkové plyny (najmä CO2). Zároveň sa jedná aj neobnoviteľný zdroj.

GHG protokol (Greenhouse Gas protocol)

Obsahuje nasledujúce časti:

• Scope 1 – priame emisie
  • stacionárne spaľovanie – odkazuje na fosílne palivo spálené strojmi pod kontrolou spoločnosti
  • mobilné spaľovanie – akékoľvek fosílne palivo spaľované mobilnými zariadeniami (autá, nákladné autá, lietadlá, lode, atď.)
• Scope 2 – nepriame emisie
  • spotreba elektrickej energie – emisie sú stanovené na základe priemerného emisného faktora stanoveného podľa palivového mixu pre danú krajinu a spotreby energie danej spoločnosti
  • spotreba tepla – emisný faktor predpokladá na výrobu pary alebo tepla spaľovanie zemného plynu s 80% tepelnou účinnosťou
• Scope 3 – nepriame emisie
  • preprava tovaru, obchodné cesty – 15 kategórií zdrojov emisií skleníkových plynov

Viac informácií na ghgprotocol.org.

Green Deal (Zelená dohoda)

Takzvaná Green Deal alebo Zelená dohoda pre Európu je súbor politických iniciatív Európskej komisie, ktorých hlavným cieľom je dosiahnuť, aby Európa bola v roku 2050 klimaticky neutrálna, tj všetky vypúšťania skleníkových plynov sú zachytávané, a nedochádza tak k ich úniku do atmosféry. Dohoda si kladie za cieľ začleniť nielen prostredníctvom legislatívy a nadväzujúcich právnych predpisov, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.

GRI (Global Reporting Initiative)

Medzinárodná nezisková organizácia založená za účelom vytvárania štandardov pre vykazovanie nefinančných informácií primárne zo strany spoločností a nadnárodných korporácií najmä v oblasti ochrany klímy, sociálnych otázok a zodpovedného vedenia spoločností. Rámec GRI pre reporting udržateľnosti pomáha spoločnostiam identifikovať, zhromažďovať a reportovať tieto informácie jasným a porovnateľným spôsobom vrátane zohľadnenia konceptu významnosti. Rámec na podávanie správ o udržateľnosti GRI, ktorý bol prvýkrát spustený v roku 2000, používajú 3 zo 4 kótovaných spoločností, a robí ho tak najrozšírenejším. Štandardy GRI majú modulárnu štruktúru, čo uľahčuje ich aktualizáciu a prispôsobenie potrebám jednotlivých odvetví.

Infračervené svetlo

Súčasť svetelného spektra slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch zeme vedľa ľudským okom viditeľného a ultrafialového žiarenia. Zemský povrch vyžaruje dlhovlnné infračervené teplo vlnových dĺžok, pri ktorých skleníkové plyny absorbujú energiu. Každá vrstva atmosféry so skleníkovými plynmi pohlcuje časť tepla vyžarovanej nahor zo spodných vrstiev. Prebieha opakovanie vo všetkých smeroch, ako hore, tak dole. To má za následok väčšiu teplotu dole. Zvýšenie koncentrácie plynov zvyšuje množstvo absorpcie a opätovné žiarenie, čím ďalej ohrieva vrstvy a nakoniec aj povrch pod nimi.

ISO norma

ISO je skratka pre Interneational Organization for Standardization, medzinárodnej organizácie zaoberajúce sa tvorbou noriem. Norma ISO zjednodušene hovorí, aký je dohodnutý postup, ako niečo robiť.

Môže sa týkať širokého spektra činností – od výroby, cez procesné riadenie, poskytovanie služieb, dodávky materiálu, až po činnosti dodávané zákazníkom. Zároveň pokrývajú celú paletu tém, sú veľmi detailné, aplikovateľné na konkrétny produkt, ale aj veľmi všeobecné.

Cieľom je, aby bolo jasne stanovené, aké očakávania o výrobku alebo službe môžeme mať.

Najznámejšou normou je norma ISO 9001, ktorý stanovuje požiadavky na systém riadenia kvality.

Izotop

Atómy rovnakého chemického prvku, ktoré sa líšia počtom neutrónov v jadre, sa nazývajú izotopy. Majú síce rovnaké chemické vlastnosti, ale môžu sa veľmi výrazne líšiť svojimi fyzikálnymi vlastnosťami. Majú napríklad rôznu hmotnosť, niektoré izotopy môžu byť stabilné a iné rádioaktívne a pod. Jednotlivé izotopy toho istého prvku sa dajú rozlíšiť alebo oddeliť len fyzikálnymi metódami, napríklad pôsobením elektrického alebo magnetického poľa. Jednotlivé izotopy môžu mať rôzny vplyv na živé organizmy.

NACE

NACE je skratka pre Nomenclature statistique des activités économiques. Ide o štandardnú klasifikáciu ekonomických činností Európskej únie.

Každej jednotke, ktorá vykonáva nejakú ekonomickú činnosť, táto klasifikácia priradí NACE kód. Používa sa na vydávanie oprávnení na podnikanie a na zaradenie predmetov podnikania.

Používa sa v celej Európskej únii, čo umožňuje porovnávať činnosti medzi jednotlivými členmi EÚ.

NFRD (Non Financial Reporting Directive)

Smernica NFRD vyžaduje, aby veľké spoločnosti (tj firmy, ktorých bilančná suma presahuje 20 mil. EUR alebo obrat presahujúci 40 mil. EUR), ktoré sú súčasne subjektmi verejného záujmu, tj ich cenné papiere sú verejne obchodované, s viac ako 500 zamestnancami alebo banky a poisťovne, zahŕňali nefinančné výkazy ako neoddeliteľnú súčasť ich každoročnej verejnej oznamovacej povinnosti.

NFRD vyžaduje, aby tieto subjekty zverejňovali:

• informácie o ich obchodnom modeli, politikách, výsledkoch, rizikách, riadení rizík a kľúčovej výkonnosti,
• kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPIs) týkajúce sa štyroch kľúčových problémov udržateľnosti: životného prostredia, sociálnych a zamestnaneckých problémov, ľudských práv, úplatkárstva a korupcie,
• ako môžu otázky udržateľnosti ovplyvniť spoločnosť a ako spoločnosť ovplyvňuje spoločnosť a životné prostredie.

Parížska dohoda

Dohoda v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorá má obmedziť emisie skleníkových plynov, a nadviazať tak na Kjótsky protokol. Dohoda bola dojednaná počas Klimatickej konferencie v Paríži 2015, schválená všetkými 195 zmluvnými stranami a prijatá 12. decembra 2015.

Účelom dohody je:

• udržanie nárastu globálnej priemernej teploty výrazne pod hranicou 2 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a úsilie o to, aby nárast teploty neprekročil hranicu 1,5 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou;
• zvyšovanie schopnosti prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a posilňovanie odolnosti voči zmene klímy a nízko-emisného rozvoja spôsobom, ktorý neohrozí produkciu potravín;
• zosúladenie finančných tokov s nízko-emisným rozvojom odolným voči zmene klímy.

Polčas rozpadu

Polčas rozpadu alebo polčas premeny (obvykle označovaný T½) je doba, za ktorú sa premení polovica celkového počtu atómových jadier daného prvku prítomných na začiatku deja. Za ďalší polčas sa potom rozpadne opäť polovica (tj zostáva 1/4 pôvodných jadier) atď.

Skleníkový efekt

Proces, ktorým žiarenie skleníkových plynov obsiahnutých v atmosfére ohrieva povrch planéty. Pojem „skleníkový efekt“ prvýkrát použil švédsky meteorológ Nils Gustaf Ekholm v roku 1901. Spaľovanie fosílnych palív najmä uhlia, ropy, zemného plynu a ďalších, a na druhej strane výrub lesov zosilňujú skleníkový efekt a spôsobujú prostredníctvom skleníkových plynov, ktoré pri týchto procesoch vznikajú, globálne otepľovanie a zmenu klímy.

Skleníkový plyn

Jedna zo 7 zlúčenín, ktoré sú súčasťou zemskej atmosféry a vykazujú schopnosť pohltiť časť slnečného žiarenia a vyžiariť ho späť smerom k zemskému povrchu a tým ho ohriať. Ide o tzv. aktívne žiarivé plyny, ktoré vytvárajú tzv. skleníkový efekt.

SME (Small & Medium Enterprise)

Malá a stredná spoločnosť podľa definície EÚ musí spĺňať 2 z 3 kritérií:

• má menej ako 50 zamestnancov,
• ročný obrat nepresahuje 10 miliónov EUR,
• ročná súvaha nepresahuje 10 miliónov EUR.

Zároveň musí spĺňať kritérium nezávislosti.

Stredný podnik je potom ohraničený hornou hranicou do 250 zamestnancov a veľkosťou obratu do 50 mil. EUR a veľkosťou súvahy do 40 mil. EUR a podmienkou nezávislosti.

Sustainability Accounting Standards Board (SASB)

Nezisková organizácia nastavuje štandardy pre udržateľné účtovníctvo, ktoré firmám pomáhajú zverejňovať informácie o ich ESG aktivitách vo formáte zrozumiteľnom pre investorov a ďalších stakeholderov. Záväzkom SASB je zjednodušenie a sprehľadnenie informácií, ktoré spoločnosti zverejňujú tak, aby investori ľahšie zhodnotili ESG riziká a príležitosti firiem. SASB aktuálne vyvíja štandardy pre 77 priemyselných odvetví. Ich použitie je úplne dobrovoľné.

Sustainable Financie Disclosure Regulation (SFDR)

Nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnom financovaní je súčasťou legislatívneho rámca EÚ, ktoré zvyšuje dostupnosť informácií o ESG faktoroch. Určuje pravidlá transparentnosti finančného trhu a investorom ponúka prehľadné dáta o začleňovaní ESG do investičných a obchodných stratégií. Investori tak môžu ľahšie vyberať investície v súlade s ich hodnotami aj cieľmi a podporiť tak udržateľný rozvoj. Prvá úroveň SFRD platí od marca 2021 a stanovuje všeobecné požiadavky týkajúce sa zverejňovania informácií. Druhá, platiaca od januára 2023, tieto požiadavky konkretizuje a pridáva k nim kvantitatívne ukazovatele.

Uhlíková neutralita

Organizácia, štát alebo firma odstraňuje z atmosféry rovnaké množstvo skleníkových plynov ako do atmosféry vypúšťa. Inak povedané: pokiaľ spoločnosť svojou činnosťou žiadne skleníkové plyny nepridáva ani neuberá, hovoríme, že je uhlíkovo neutrálna.

Uhlíková stopa

Uhlíková stopa (v angličtine carbon footpring) meria množstvo skleníkových plynov, ktoré bolo vytvorené a vypustené do ovzdušia pri určitej aktivite alebo pri výrobe určitého produktu. Uhlíkovú stopu je možné stanoviť aj pre ďalšie úrovne – osobné, organizačné alebo národné.